O Agility som vedela skôr, ako mi rodičia kúpili prvého psa. Bola to     sučka labradora Alda. Venovať sa tomuto športu však nebolo možné, pretože v našom meste sa tým nikto nezaoberal. Jediný klub existoval len v Bratislave. Napriek tomu som sa nevzdala. Chcela som svojho psa nejako zamestnať, ale z labradora dobrý obranár asi nebude. Začali sme navštevovať cvičisko pána Jána Tótha. Ústretovosť a rady týchto ľudí mi veľmi pomohli a povzbudili ma v začiatkoch. Aldu tréningy veľmi bavili.Na prvých pretekoch sme sa zúčastnili v apríli 1998 v Bratislave. Alda spravila v skúške 5 chýb, čo znamenalo 25 trestných bodov. Dnes by som sa takejto nádielke asi netešila, ale vtedy to bol super výkon. Prekážky na našom cvičisku boli len provizórne a ani zďaleka nespĺňali štandart. A ani ja sama som toho veľa nevedela o tréningu agility. Ešte v auguste toho istého roku sme spolu s Luciou Kečkešovou založili klub agility v Nitre. Vznikol ako tretí v poradí. Aj keď začiatky boli ťažké, naša námaha stála určite za to. Odvtedy sa agility venujem profesionálne. Od roku 1999 trénujem s Baby, ktorá má za sebou v agility už množstvo úspechov. Spomeniem len tie najväčšie :behala v kategórii A3, v roku 2002 obsadila 3.miesto v jednotlivcoch a 1.miesto v družstvách na preteku Europen Open Graz. Momentálne sa pomaly na svoju agility karieru pripravuje Ainis, ktorá bude dúfam minimálne tak úspešná ako jej mama.